reklama

Keď ľúbite 2x

Nech sa prihlási ten, kto by nechcel lásku ako z rozprávky. Veľa dvihnutých rúk nevidím... a vy, čo ich dvíhate, nečítali ste tie krásne rozprávky??? Stretnúť svojho osudového princa či princeznú, ktorý/á bude mať oči a srdce len pre vás, iskričky v očiach,  ligotavý zásnubný prsteň, obrovskú svadbu, prenádherné detičky a žiť tento „sen“, až kým nezazvoní zvonec... a rozprávky je koniec, ak sa taký princovia, či princezné objavia dvojmo... a vy neviete, pre ktorého sa rozhodnúť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)
Obrázok blogu

 Ako malé dievčatká sme sa hrávali na princezné, zobrali sme mamám boty, v ktorých sme ledva chodili, no mali sme „štýl“, na líca sme si krikľavým červeným rúžom krivými ťahmi nakreslili romantickú červeň a do vlasov dali všetky sponky, na ktoré sme dočiahli. Chalani brávali do rúk „nebezpečné“ meče, bojovali o našu priazeň, prípadne nás vyslobodzovali z pazúrov sto hlavého draka. To bolo to „pravé orechové“ o čom sme snívali ako pubertiačky a keď sme presiahli vek „násť“ ročných, len sme sa pousmiali, aké to bolo milé, ale v dnešnej dobe nesplniteľné.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Priznajme si, ako veľmi nás prekvapila prvá láska... že si nás našla. Tá skutočná, ktorá nám pripomenula naše sny o rozprávkach z knižky, chodili sme s ružovými okuliarmi po svete a všetko bolo krásne. Až do nás niekto nedrgol a nám tie okuliare nespadli... na zem, kde sa rozbili a viac sa cez ne nedalo pozerať. Pretiekli potoky sĺz, preboleli chvíle, kedy sme nemali chuť žiť, jesť, robiť nič, iba zabudnúť a jediné, kto zaberal myšlienky v našej hlave bol ten, ktorý tú lásku sklamal.

Každé nové šťastie a sklamanie nás posúvalo niekam ďalej, do reality, kedy sme už nechceli lásku z rozprávky, ale lásku, ktorá prekoná hádky, ktorá prekoná prvú či druhú krízu, ktorá prekoná všetko, pretože je skutočná... nie rozprávková. Ak takú lásku nájdete, tak vám gratulujem. Je krásne, ak si dvaja ľudia sľúbia lásku naveky, v dobrom aj zlom, v zdraví i v chorobe, nech sa stane čokoľvek a zapečatia to kovom na prste, ktorý ukazuje celému svetu, že oni to svoje šťastie našli... a že niekomu na tomto svete patria.Stalo sa vám, že ste mali niekoho, koho ste ľúbili, s kým ste snívali spoločné sny, s kým ste chceli tráviť každú chvíľku, pre koho by ste obetovali život, s kým ste si rozumeli aj bez slov, pre ktorého by ste šli na kraj sveta, pre ktorého by ste obetovali všetko, dali za neho ruku do ohňa, niekoho, s kým túžite zaspávať a zobúdzať sa vedľa neho, mať s ním detičky, pre ktoré vyberiete spoločne meno a starnúť vedľa neho?! Áno? Je vám čo závidieť....

SkryťVypnúť reklamu
reklama

No nie vždy je láska taká krásna... dostávajú sa jej „pod nohy“ prekážky, ktoré ju skúšajú... či je naozaj tá pravá, či vydrží zopár pádov a dokáže znova vstať a či tí dvaja, ktorí ňou spoločne idú, majú v knihe osudu zapísanú naďalej rovnakú cestu... Stalo sa vám, že hoci ste toto všetko krásne mali, stretli ste niekoho, kto váš svet obrátil hore nohami, znova vám rozbúchal srdce, podlomil vám kolená a zrazu ste si ničím neboli istý? Zrazu tu bol niekto, kto sa vám pomaly dostával pod kožu, do vášho srdca, myšlienok, do každej sekundy vašeho dňa a vy ste to nevedeli ovplyvniť?!?Existuje vôbec možnosť ľúbiť dvoch ľudí naraz?! Možno áno, každého inou láskou... svojskou?! 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zrazu si predstavujete, aké by to bolo... keby ste boli spolu... tak naozaj, nie len v predstavách a v tých okamihoch, ktoré sa občas naskytnú. Predstavujete si, aké by to bolo vedľa neho zaspávať a vidieť jeho úsmev, keď sa ráno zobudí? Aké by boli asi vaše spoločné večery? Kam by ste chodievali v piatok von? Aké by boli vaše detičky? Ako by sa vás snažil prekvapiť v deň výročia? Aký by bol, keby ste sa hádali? Aké by to bolo, keby sa vás večer pod perinou ačal dotýkať? Aké by bolo milovanie s ním? Aké by to bolo, keby vám na prst navliekol prsteň, ktorým sa zaväzuje byť pri vás v dobrom aj zlom? Dobrovoľne... Aké by to bolo, keby prišiel do vašeho života skôr????? Keby nemal záväzky, ktoré má... keby nemal povinnosti, ktoré musí každý deň splniť... keby nemusel odísť každý večer preč, pretože ho čaká niekto iný... keby mohol prísť vždy, keď vám je smutno... keby vás kedykoľvek objal a pošepkal vám do ucha, že ste mu chýbali... keby vám neubližovala myšlienka na to, že nezaspáva sám... keby ste neplakali, pretože ho nemôžete mať, lebo patrí niekomu inému... keby ste ho stretli v inom živote, v ktorom by to bolo možné. Pretože tu a teraz to možné nie je... pretože to život chcel inak? Pretože ešte nič nie je rozhodnuté? Pretože ľúbime, ale nechceme ublížiť?!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Otázok je veľa a správna odpoveď neexistuje ani na jednu z nich. Rozhodovať sa srdcom alebo rozumom? Ja by som poradila srdce... pretože mu verím, pretože viem, že nech sa rozhodne akokoľvek, nakoniec budem šťastná...hoci to možno bude spočiatku bolieť.Zatvorte na chvíľku oči, predstavte si to a.... napíšte, ako sa správne rozhodnúť v takejto situácii???? Ja to posuniem ďalej a možno to pomôže.... ale to je hudba budúcnosti....

Pretože to, či zvíťazí láska, neviem.......

Erika Škorvagová

Erika Škorvagová

Bloger 
  • Počet článkov:  28
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu